Späť na zoznam noviniek

VZŤAH SLOVÁKOV K INVESTIČNÝM RIZIKÁM

14. februára 2019

Investície, ako ideálna forma tvorby finančnej rezervy, nám začínajú byť čoraz bližšie. Avšak ešte stále sme vo vzťahu k možnému riziku opatrnejší. Čím je to spôsobené a ako môže vyzerať naša investičná budúcnosť? Prečítajte si rozhovor s Petrom Brožekom, členom predstavenstva Arca Investments, a.s.

Myslíte si, že slovenskí klienti sú extrémne rizikovo averzní?

Investori do akcií, fondov či dlhopisov, teda aj investori Arca Capital, sa chovajú investorsky. Sú si vedomí toho, že dnešná doba nízkych výnosov si skrátka vyžaduje aktívnejšie formy investovania než nechávanie vyšších súm v bankách bez väčšieho ekonomického či iného zmyslu. Títo investori sú teda ochotní akceptovať to minimum rizika, ktoré v našich produktoch máme. Ale obecne sa dá povedať, že slovenskí klienti sú rizikovo averzní a častokrát buď nedôverčiví alebo apatickí. Potom držanie voľných peňazí na hotovostných účtoch v bankách považujú za bezpečný prístav, v ktorom peniaze majú odložené. Ale tam sú peniaze pre banku, nie pre nich.

Čím je podľa vás spôsobený rozdielny vzťah k riziku u slovenského a zahraničného klienta?

Ak sa bavíme o vyspelých trhoch, tiež tam nájdeme veľké rozdiely. Aj vo vyspelých krajinách je veľa ľudí s podobným prístupom ako u nás. Je to stav mentality človeka, keď je slovo šetriť  spojené s odkladaním si peňazí do bánk a nezáujmom o relatívnu výhodnosť či nevýhodnosť tohto prístupu. Ale niektoré rozvinuté krajiny práve profitovali z toho, že voľné peniaze v ich podmienkach fungovali investične. Skrátka, ľudia si nakupovali akcie, fondy či dlhopisy, a teda aj niečo iné ako len nehnuteľnosti. Tým sa do ekonomiky dostávali nové peniaze, ktoré fungovali inak a umiestňovanie voľného kapitálu bolo teda oveľa efektívnejšie. Takže z veľkej časti ide o dlhodobú viacgeneračnú skúsenosť. U nás je história takýchto možností kratšia a aj samotné možnosti sú väčšinou diktované malým finančným trhom.

Aké sú hlavné motívy pri investičnom rozhodovaní u zahraničných investorov z vyspelých krajín?

Dôvera a vzťah s protistranou. Absolútne dôležitá vec. Investičných nástrojov je veľmi veľa, laik sa ťažko orientuje, profesionál sa skôr zameriava na určitú časť trhu, a preto dochádza k istej špecializácii. Ako si potom človek môže vybrať? Väčšinou má dlhoročný vzťah so svojím bankárom alebo poradcom. A jednoducho si nechá poradiť. Zvažuje, diskutuje. Rieši veci komplexnejšie, má skôr portfóliový prístup, keď má aktíva rozložené do niekoľkých tried. A samotné investovanie potom závisí od rizikového profilu investora a jeho investičných potrieb v danom horizonte. Je ale jasné, že investíciou sa myslí niečo, čo sa robí na x rokov a čo sa vyhodnocuje možno dvakrát do roka. Nepočítam sem aktivistické ci špekulatívne investície, tie naozaj nie sú pre každého.

Na Slovensko sa len pomaly dostávajú niektoré formy investovania, ktoré sú už štandardom v zahraničí. Sme naozaj v tomto smere tak veľmi pozadu oproti západným krajinám?

Áno. Sme malý trh, a teda sa naň asi nebude valiť veľa hráčov s cieľom z neho niečo vyťažiť. Budú tu vždy prevažovať konvenčné investičné príležitosti, ktoré budú naviazané na bankové domy a na to, čo distribuujú svojim klientom. Nič ale nebráni ľuďom trochu o veciach premýšľať a v momente, keď ich aktíva prerastú určitú hranicu, mali by zvažovať aj alternatívne postupy investovania. Určite nie je riešením kupovať len nehnuteľnosti, pretože bývať sa bude predsa vždy.

Pracujete s korporátnou klientelou. Sú požiadavky korporátneho klienta na investíciu veľmi odlišné od klasického retailového klienta?

Primárne, korporátny či inštitucionálny klient chce poznať protistranu ako korporáciu. Inými slovami, najprv musia byť komfortní s tým, s kým vlastne rokujú. A potom ide o samotné produkty. Takže primárne musí byť možný vzťah inštitúcia - inštitúcia, aby sme vôbec mohli debatovať o tom, čo kto potrebuje a či to vieme ponúknuť. A potom korporátny klient má požiadavky definované svojimi vlastnými predpismi - compliiance, typy investícií a ich parametre (rating, veľkosť emisie, ISIN,  mena, audítor, atď.) sú oveľa komplexnejšie. Skrátka, musíte vyhovieť v mnohých parametroch. A v neposlednej rade sú to potom ľudia a to, či vedia spolu komunikovať. Korporátna klientela je oveľa štruktúrovanejšia v rozhodovaní ako aj požiadavkách.

 

© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXXInformácie o spracúvaní osobných údajov
envelope-omap-markerphone linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram