Najaktuálnejšou finančnou témou je koronakríza. Kým niektorí si myslia, že táto kríza dosiahla svoj vrchol a o svoje zamestnanie, príjem alebo podnikanie sa nemusia obávať, výsledok prieskumu1 dnes ukazuje, že iba pätina obyvateľstva je tá, ktorá očakáva riziko v otázke budúcich príjmov.
Koronakríza je ešte len na začiatku, a tak ako pred pár mesiacmi, tak aj dnes nevieme, čo v dôsledku pandémie Covid 19 môžeme očakávať. Vieme sa len domnievať a diskutovať o množstve scenárov, ktoré môžu ešte nastať, a samozrejme, môžeme polemizovať o možných dopadoch na ekonomiku štátu.
Pandémia mení aj správanie Slovákov. Takmer všetci dnes tvrdia, že si svoje financie chcú strážiť viac. Prieskum ukazuje: deväť z desiatich opýtaných potvrdilo, že plánujú vyhľadávať najvýhodnejšie ceny a ponuky. Väčšiu finančnú rezervu si chce vytvárať 84 % ľudí a až 72 % zvažuje hľadať viac zdrojov príjmu.
Kým pred koronakrízou si drvivá väčšina z nás užívala stabilný príjem, takmer pätina Slovákov dnes očakáva zhoršenie, pričom počet ľudí s nestabilným príjmom sa zdvojnásobí. Aspoň 3 mesiace bez príjmu by teraz zvládla presne polovica rodín. Alarmujúce je, že pätina rodín nemá finančnú rezervu ani na mesiac. Hlavným zdrojom príjmov Slovákov zostáva mzda zo zamestnania, očakáva sa pokles príjmov z podnikania a väčšia závislosť na štátnych dávkach2.
No či je alebo nie je kríza, finančná rezerva je a bude najdôležitejšou súčasťou každého finančného portfólia. Ako finanční agenti sme povinní učiť klientov finančnej gramotnosti, čoho je súčasťou aj správne budovať finančnú rezervu.
Finančná rezerva je zábezpeka, slúžiaca na financovanie plánovaných a neočakávaných výdavkov spôsobených nepriaznivou situáciou, ktorej výsledkom je zníženie alebo strata príjmu. Takou situáciou môže byť:
Finančnú rezervu si nevytvárajú iba domácnosti, ale aj podniky, ktorým slúži v prípade hospodárskeho poklesu, zníženia odbytu či iných nepriaznivých situácií. V dnešnej dobe sa stretávam s názorom, že finančná rezerva je iba tá, ktorá je držaná na bežnom účte. Otázkou je, či by nebolo vhodné takto nasporené peniaze investovať. Tieto prostriedky je dobré vedieť správne prerozdeliť.
Najjednoduchšie vysvetlenie je prirovnanie košíka s vajíčkami. Predstavte si, že vaše peniaze sú vajíčka a košíkom je finančná inštitúcia, ktorá hospodári s vašimi uloženými peniazmi. Ak sa tento košík poškodí sám alebo vonkajším vplyvom, vaše vajíčka sú v ohrození, ale ak ich rozdelíte do viacerých košíkov, predídete celkovej strate.
V tejto otázke zohráva úlohu aj iný faktor a tým je kvalita košíka (finančnej inštitúcie). Pri výbere inštitúcie musíme brať v úvahu tzv. morálny hazard. Vo všeobecnosti platí, čím vyššie úroky pri vkladoch ponúka banka klientom, tým zrejme podstupuje rizikovejšie obchody. Tu si môžeme položiť otázku: „vložím svoje vajíčka do košíka, ktorý zrejme nieje pevný a pri prvom náraze sa rozpadne?“
Už asi každý z nás sa stretol s pojmom „Diverzifikácia“, o tej sme si povedali v príklade s košíkmi. No v otázke rezervy tu máme ešte jednu vlastnosť, ktorá je pre nás podstatná, a tou je „Likvidita“. Likvidita nám hovorí o tom, v akom čase vieme naše peniaze použiť (kúpiť tovary, služby, premeniť ich na hotovosť). V tejto súvislosti nastáva otázka „akú časť rezervy potrebujem hneď a na akú si viem počkať?“. Preto pri výbere produktov musíme prihliadať nie len na diverzifikáciu, s ňou súvisiace riziko, poplatky, výnosy, druh aktíva, ale aj na dostupnosť/likviditu našich finančných prostriedkov aj v čase problémov na finančnom trhu.
Osobne túto krízu beriem ako skúšku pripravenosti.
Silvia Špinderová M.Sc., Consultant DELUVIS
1) Prieskum zrealizovala Slovenská sporiteľňa spolu so svojimi partnermi, agentúrami WAVEMAKER a ZARAGUZA prostredníctvom online dotazníkov začiatkom mája 2020 na vzorke 1022 respondentov v reprezentatívnom rozložení populácie SR vo veku 15-60 rokov s navýšeným podielom mladších respondentov do tridsiatich rokov
2) Zdroj: https://hnonline.sk/pr-clanky/2197008-prieskum-patina-slovakov-nema-rezervu-ani-na-mesiac