Späť na zoznam noviniek

TOMÁŠ BAŤA. ČESKÝ KRÁĽ TOPÁNOK

4. novembra 2019

Príbeh Tomáša Baťu, chlapca z malého českého mesta, znie ako z filmu. Obsahuje obrovské úspechy aj pády, napätie, šťastné momenty a dokonca i tragický koniec. Čo všetko sa ale skrýva za životom tohto legendárneho podnikateľa? A čo si z neho môžeme odniesť v súčasnosti aj my?

Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v Zlíne ako tretie dieťa do obuvníckej rodiny Antonína Baťu. Keď mu ako osemročnému zomrela matka, otec s troma deťmi sa kvôli práci aj novej známosti  presťahoval do Uherského Hradišťa. Mladý Tomáš do kontaktu s topánkami prichádzal od útleho detstva. Bol nimi fascinovaný natoľko, že sa v 14 rokoch zamestnal vo firme Fäber vyrábajúcej stroje na zefektívnenie práce obuvníkov. Keď si ale nadriadení všimli, že tínedžer je nadmieru šikovný a snaží sa odpozorovať technológiu strojov, veľmi rýchlo sa s ním rozlúčili.

Baťov obuvnícky sen sa naplno mohol rozbehnúť až v roku 1894. V tomto roku Antonín Baťa z rodinnej firmy vyplatil všetky svoje deti, ktoré spolu rozbehli biznis. Po návrate do rodného Zlína začali šiť obuť s desiatimi robotníkmi. Tomáš, Anna a Antonín mladší však v tejto zostave nevydržali  podnikať dlho – rok po vzniku boli finančne na dne. Dlhy od veriteľov boli vysoké a nedarilo sa im ich splácať. Do toho musel Antonín mladší narukovať na vojnu a Anna sa vydala. Nepodarený „start-up“ teda zostal na vtedy devätnásťročných Tomášových pleciach, ktorý sa zaťal a rozhodol sa  z neho vybudovať niečo veľké. Počas tejto krízy toho údajne veľa nenaspal  a všetko od účtovníctva, logistiky, kontroly či návrhov si riešil sám. Výsledok ale stál za to. Krízu ustál a už rok po nej vykonal menšiu revolúciu v obuvi – na trh v roku 1897 uviedol nový druh topánok, tzv. baťovky. Uvedomil si, že ak chce zvýšiť svoju zákaznícku základňu, musí sa jej prispôsobiť. Namiesto drahých kožených topánok navrhol topánky z plátna, ktoré boli lacné a dali sa vyrobiť rýchlejšie. Vďaka svojej nízkej cene boli dostupné pre masy a chudobnejších ľudí.

O niekoľko rokov neskôr firma rýchlym tempom prekvitá a neustále rastie. V roku 1905 už zamestnával vyše 250 zamestnancov a vyrábal 2 200 párov topánok denne. Baťa sa preslávil svojím jedinečným flexibilným prístupom, zásluhou ktorého dokázal rýchlo a efektívne reagovať na potreby trhu. Načúval ľuďom nosiacim jeho obuv – je autorom dobre známeho hesla: „Náš zákazník, náš pán.“ Obuvnícka  rozprávka naďalej pokračuje aj v nasledujúcich rokoch. Akokoľvek zvláštne to znie, českému biznismenovi pomohla aj prvá svetová vojna. Na jej začiatku v roku 1914 dostal zákazku na 50 000 kusov vojenských bagandží. Kvôli vysokému objemu výroby sa zvyšuje aj množstvo pracovníkov, ktorí dokonca nemuseli ani narukovať. Šili totižto pre rakúsko-uhorskú armádu. Baťa posilnený týmto úspechom zakladá filiálky v Nemecku, na Balkáne či Strednom východe. Predaj atakuje hranicu dvoch miliónov topánok ročne a počet zamestnancov presahuje 5 000. Baťa okrem nových predajní a základní stavia aj školy, nemocnice a obytné domy s charakteristickým vzhľadom – budovy z červených tehál s bielymi betónovými stĺpmi obklopené zeleňou.

V roku 1922 ale nastávajú problémy. Po prvej svetovej vojne dôsledkom devalvácie meny dochádza k rapídnemu zníženiu kúpnej sily obyvateľstva. Baťa prichádza s riskantným plánom, ako zachrániť svoj biznis. Pod heslom  „Baťa drtí drahotu“ zlacnel všetky topánky na polovicu. Aby ale nebol v strate, musel znížiť aj platy robotníkov, a to rovno o 40%. Musel im vysvetliť, že ak by táto  zmena nenastala, prišli by o prácu a príjem úplne. Vynahradzuje im to ale tým, že znižuje ceny potravín a bežných tovarov v podnikovej predajni. Plán funguje – zlínsky obuvník ustal obrovskú krízu aj po druhýkrát. V časoch najväčšieho rozmachu, v tridsiatych rokoch 20. storočia, Baťa zamestnával viac ako 30 000 ľudí, vlastnil viac ako 2 500 predajní, z ktorých bolo až 660 v zahraničí
v 54 krajinách sveta.

Tragický koniec ale prišiel náhle a nečakane v najlepšom podnikateľskom období jeho života. V roku 1932 mal Baťa otvárať novú pobočku vo Švajčiarsku. 12. júla sadá do svojho súkromného lietadla, ktoré kvôli hmle nemohlo naštartovať. Baťa ale trvá na odlete, čo sa mu napokon stane osudným. Lietadlo sa zrúti krátko po štarte a český obuvnícky kráľ nešťastne zomiera. V tom čase mal iba 56 rokov. Vedenia spoločnosti sa ujal jeho nevlastný brat Ján Baťa, ktorý pôsobenie neskôr rozšíril na výrobu pneumatík, lietadiel či bicyklov. Tomáš Baťa mladší, jediný syn obuvníckeho magnáta, do vedenia rodinného biznisu nastúpil až v 40. rokoch minulého storočia a neskôr centrálu spoločnosti presunul do kanadského Toronta. Aj v súčasnosti je značka Baťa obuvnícky  fenomén. Úspešne sa drží na celosvetovom trhu ako jeden z najväčších hráčov a už dávno presiahol hranicu svojej pôvodnej pôsobnosti. Vďačí za to najmä svojmu zakladateľovi a jeho inovatívnym
prístupom a mysleniu, od ktorého sa stále máme čo učiť i v súčasnosti.

Baťove inovácie:

  • Pracovníci mali možnosť vzdelávať  sa v Baťovej škole, kde prehlbovali svoje odborné znalosti alebo sa venovali štúdiu cudzích jazykov. Baťa zastával názor, že ak chce človek vykonávať manažérsku pozíciu, musí od piky poznať celý proces výroby. Musí teda začať prácou v dielni a postupom času môže kariérne rásť. Ako by ste chceli predávať topánky, keď nemáte tušenie, ako sa vyrábajú?
  • Zriadil samosprávne účtovné jednotky v rámci podniku. Jednotlivé dielne vo výrobnom procese od seba kupovali materiály alebo polotovary a po spracovaní ich predávali ďalším. Výrobu tak nielenže mali pod kontrolou samotní majstri a vedúci dielní, ale ušetrili aj množstvo nákladov na kontrolu, keďže ju vykonávali sami.
  • Tomáš Baťa si potrpel na presnosť a prekážalo mu meškanie. Vo výrobe preto zaviedol denné plány, ktoré museli byť na konci šichty splnené. Aby robotníci nehradili stratu z omeškanej alebo nedokončenej práce, zvýšila sa  ich produktivita a tiež presnosť.
  • Svojich zamestnancov si vážil a okrem množstva benefitov v podobe bývania či podpory im umožnil stať sa akcionármi spoločnosti. Zaviedol účasť na zisku pre vedúcich pracovníkov,
    ktorá sa vyplácala a kumulovala na tzv. konto. Toto konto bolo zamestnancovi vyplatené pri odchode z podniku.
  • Baťa je tvorcom „Baťovej ceny“,  vďaka ktorej dnes kúpite väčšinu tovarov o cent lacnejšie. Bol to práve on, ktorý prišiel na psychologický efekt sumy končiacej deviatkou. Ak teda niečo stojí 4,99 a nie 5,00 eur, sme oveľa náchylnejší nakupovať, napriek tomu, že rozdiel je len minimálny.
Zdroje: www.bata.sk / refresher.sk / wikipedia.org/wiki/Tomáš_Baťa_(1876)  Zdroj obrázka: tomasbata.org
© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXXInformácie o spracúvaní osobných údajov
envelope-omap-markerphone linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram