Späť na zoznam noviniek

PODNIKAVÁ HISTÓRIA: AKO SA BANSKÁ BYSTRICA STALA CENTROM SVETOVÉHO BIZNISU

17. júna 2019

Trump svojej doby. Aj tak by sa dal nazvať Nemec Jakob Fugger, ktorý si v pätnástom storočí vyslúžil dokonca oficiálny prívlastok „Bohatý“. Jeho životný príbeh a podnikateľský úspech pripomína typický americký sen ako vystrihnutý z filmu, hoci sa odohrával v Európe. Veľký podiel v ňom zohralo aj samotné Slovensko.

Augsburg, druhé najstaršie ríšske mesto na území Nemecka, dodnes organizuje sprevádzané túry po stopách mocnej Fuggerovskej rodiny, svojich najslávnejších rodákov. Práve tu sa v štrnástom storočí začala písať ich história. Starý otec Jakoba, Hans Fugger, do Augsburgu prišiel v roku 1367 ako nádejný obchodník z vidieka. O dva roky neskôr získal meštianske práva a úspešne začal obchodovať s látkami a plátnom. V dobre rozbehnutom biznise pokračoval aj jeho syn Jakob starší, Jakobov otec, ktorý mal jedenásť detí. Jakob sa narodil ako desiaty v poradí. Jeho starší bratia Ulrich a Georg položili základy celoeurópskeho pôsobenia rodinnej firmy, keď v roku 1470 založili fabriky vo vtedajších mimoriadne dôležitých obchodných mestách – v Benátkach a Norimbergu.

Štrnásťročný biznismen

Rodinný majetok v tomto čase tvorili predovšetkým príjmy z obchodovania s bavlnou v Taliansku. Samotný Jakob bol už v štrnástich rokoch vyslaný na skusy do sveta, kde nasledujúcich štrnásť rokov žil v benátskom dome nemeckých obchodníkov. Získal tu neoceniteľné vzdelanie a skúsenosti z bankovníctva a obchodovania s kovmi, ktoré využil v neskoršom živote. Jeho dlhoročný pobyt v Benátkach ho dokonca ovplyvnil natoľko, že v rodnom Nemecku po návrate staval jedny z prvých domov v renesančnom slohu.

Keď sa koncom pätnásteho storočia mladý Jakob vrátil domov s drahocenným podnikateľským know-how, obchody sa mohli rozbehnúť naplno. Fuggerovci začali obchodovať s Habsburgovcami aj pápežskou kúriou a ponúkali prvé formy bankových pôžičiek. Vďaka týmto kontaktom sa v podstate stali najväčšími veriteľmi cisárskeho domu, od ktorého ako protislužbu často namiesto peňazí dostávali rôzny majetok, podiely či tituly. Dlhoročné priateľské i obchodné vzťahy udržiavali aj s cisárom Maximiliánom I. Habsburským. Práve ten sa v čase voľby nového rímskeho panovníka spoliehal na ich silnú finančnú podporu a lobbing pre svojho vnuka Karola, oproti ktorému stáli neľahkí súperi – francúzsky kráľ František I. a anglický kráľ Henrich VIII. Tudor. Vďaka obrovskej sume a preplácaniu siedmich voliteľov, ktoré sa vyšplhalo na takmer milión zlatých, sa z Karola Habsburského, španielskeho kráľa, stal známy cisár rímskej ríše Karol V.

Náboženské zárobky

Jakob Fugger, ktorý sa z druhého najmladšieho dieťaťa v poradí prepracoval na čelo rodiny, pestoval kontakty aj s cirkvou. V Ríme organizoval a financoval prvý nábor vojakov pre pápežskú švajčiarsku gardu. Keď sa na začiatku šestnásteho storočia Vatikán pustil do veľkolepej stavby Chrámu svätého Petra či Sixtínskej kaplnky, Fuggerovci boli jednými z významných poskytovateľov pôžičiek. Ich splácanie však nebolo úplne jednoduché, a tak cirkev vymyslela spôsob, ako naplniť svoju kasu – predávaním odpustkov. Fugger sa tak namiesto vrátených financií dostal k manažovaniu a vyberaniu odpustkov na území celej ríše. Tento nemecký obchodník bol zároveň jedným z dôvodov, vďaka ktorému sa odohrala cirkevná revolúcia. Kazateľovi Martinovi Lutherovi sa toto kupčenie nezdalo správne, a tak v roku 1517 na dvere kostola v nemeckom meste Württemberg dnes už legendárnych 95 téz, ktoré okrem iného silno kritizovali systém udeľovania odpustkov.

Meď nad zlato

Vďaka rozširovaniu pôsobenia v podnikaní s financiami pokračoval nezastaviteľným tempom. V roku 1487 poskytol pôžičku vojvodovi Sigismundovi Habsburskému, ale ten ju splatiť nevedel. Fuggerovcom tak ako zábezpeka pripadol strategický podiel v tirolských strieborných a medených baniach. Za svoju značnú podporu cisárovi Karolovi V. získali právo na ťaženie medi v celom Nemecku, Španielsku a neskôr aj v dnešnej Banskej Bystrici a jej okolí. Tým si upevnili svoju dominantnú pozíciu v ťažbe drahých kovov a spravili z nej absolútny monopol nielen v Európe, ale aj vo svete. Spojili sa s významnou uhorskou rodinou Thurzovcov a v roku 1495  založili Thurzovsko – Fuggerovskú spoločnosť, s ktorou zo slovenských baní s pomocou portugalských moreplavcov vyvážali kovy do Indie, Ameriky, Egypta či Číny. Vďaka viac ako dvetisíc zamestnancom a vyspelým technológiám vo výrobe patrili k najvyspelejším a najväčším podnikom svojho druhu na svete. V rokoch 1495 až 1604 spoločnosť vyprodukovala 125-tisíc ton medi a 147 ton striebra. To bolo množstvo, ktoré v tom období nedosiahol žiadny iný podnik a priniesol im ročný zisk 15-tisíc zlatých. Kuriozitou je, že keď 15. marca 1493 taliansky moreplavec Krištof Kolumbus „objavil“ Ameriku, významným dielom k tomu prispela aj naša Banská Bystrica. Práve meď z týchto baní bola údajne použitá na obitých spodných častiach jeho lodí Santa María, Nina a Pinta. Banskobystrické bane vtedy dodávali tony tohto drahého kovu i do Talianska, kde boli v Janove vyrobené tri Kolumbove lode.

Neslávny koniec

Napriek tomu, že Jakob Fugger si vzal podstatne mladšiu manželku Sibyllu, ich zväzok zostal bezdetný. Všetok jeho majetok zdedili synovci Anton a Raymond. V čase Jakobovej smrti v roku 1525 dedičstvo pozostávalo z viac ako troch miliónov zlatých. Prepočet tejto sumy do dnešnej hodnoty je takmer nemožný. Anton, ktorý okrem peňazí zdelil aj strýkovho podnikateľského ducha, neskôr tento majetok ešte zdvojnásobil. Koncom šestnásteho storočia ale kvôli štátnemu bankrotu v Španielsku rodinu postihli obrovské finančné straty. Fuggerovci sa utiahli na svoje panstvá a statky a prestali pôsobiť v bankovníctve. Antonovou smrťou v roku 1560 sa zároveň skončila slávna éra jednej z najbohatších rodín Európy aj sveta.

 

© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXXInformácie o spracúvaní osobných údajov
envelope-omap-markerphone linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram