Späť na zoznam noviniek

ODIŠIEL Z RODNEJ OBCE, ABY MU Z A VEĽKOU MLÁKOU PATENTOVALI PADÁK. ŠTEFAN BANIČ

16. októbra 2019

Niektorí autori vynájdenie moderného padáka naším rodákom spochybňujú. Pravdou je, že jeho patent aj prototyp vyzeral inak než súčasné padáky. No nič to nemení na tom, že z chudobného  kraja odišiel do Spojených štátov amerických skúsiť šťastie. A že preslávil rodnú hrudu v celom svete.

Písal sa rok 1907, keď sa vtedy 37-ročný rodák z Neštichu pri Trnave vybral za skusmi a prácou do USA. V tom období nešlo o ničím výnimočný počin. Nedostatok práce a živorenie vyhnali do sveta tisíce našich predkov. Vyučený murár si v novom prostredí prešiel viacerými brigádami a pracovnými pozíciami. Nakoniec ho odvialo do Pensylvánie, kde ho živila práca v strojárskej fabrike.

Na rodnej hrude si nedával servítku pred ústa a ostro vystupoval proti maďarizácii, čo mu tiež značne znemožňovalo nájsť si prácu. Štefan Banič si teda vedel uletieť. Možno aj preto ho fascinovalo rozvíjajúce sa letectvo. To si však so sebou nieslo aj mnohé nešťastné konce, pády a tragédie. Očitým svedkom jedného z leteckých nešťastí sa stal v USA práve a j Štefan Banič. Bolo t o v roku 1912. V tom čase sa bezpečnosť pilotov a celej leteckej dopravy skloňovala čoraz intenzívnejšie a padákmi sa začali zaoberať viacerí konštruktéri.

Pravdou je, že Štefan Banič nebol prvým vynálezcom padáka, no patent na ten svoj z roku 1913 získal. Ešte v roku 1911 si dal padák patentovať ruský vynálezca Koteľnikov. V období, keď bolo vyrobených niekoľko kusov Koteľnikových  padákov, v Spojených štátoch amerických patentovali padák aj nášho rodáka. Patentná listina 1108484 z roku 1914 umožnila Štefanovi Baničovi zasiahnuť do vývoja letectva a bezpečnosti v ňom. Ešte v júni 1914 predviedol Banič svoj padák názornou ukážkou. Vo Washingtone zoskočil z 15-poschodovej budovy a bezpečne pristál, napísal portál slovenski vynalezcovia.

Baničov padák nevisel voľne na lanách. Pripomínal skôr akýsi dáždnik. Tvorilo ho 12 teleskopických ramien, pričom ho mal letec pripevnený okolo hrudníka. Otváral sa vďaka dômyselne  prepracovanému systému pružín. Svojím technickým riešením „slovenský“ padák vynikal spomedzi ostatných, a to najmä vďaka zariadeniu na pohybovanie nosnou plochou. To umožnilo letcovi doplachtiť vzduchom nad miesto bezpečného pristátia. Aj preto americká armáda Baničov vynález odkúpila a údajne ho využívala v prvej svetovej vojne. Napriek tomu sa Banič v roku 1920 vrátil na Slovensko. Revolučný vynález mu bohatstvo ani doživotnú slávu v tom čase nepriniesol. Na Slovensku sa živil murárstvom, ktorému sa pred odchodom do Ameriky vyučil. Žil skôr v ústraní a venoval sa ďalším vášňam – ovocinárstvu a jaskyniarstvu. So svojím synom Jánom uskutočnil niekoľko prieskumných ciest do jaskyne dnes známej pod menom Driny. Bol to práve  Baničov syn Ján, komu sa s Imrichom Vajsábelom podarilo v roku 1929 objaviť samotnú jaskyňu. Jeho otec umrel v roku 1941, vo svojom rodisku.

© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXXInformácie o spracúvaní osobných údajov
envelope-omap-markerphone linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram