Späť na zoznam noviniek

JOZEF MAXIMILIÁN PETZVAL. TEN, PO KTOROM JE POMENOVANÝ AJ KRÁTER NA MESIACI

12. februára 2020

Rodák zo Spišskej Belej, narodený na Troch kráľov v roku 1807. Možno aj tento fakt mu predurčil osud. Stať sa kráľom optiky. Jeho vynálezy spôsobili revolúciu. Nečudo, veď je zakladateľom modernej fotografie. 

Spoznajte s nami ďalší príbeh jedného z najväčších Slovákov histórie. Človeka, ktorý vynikal vo viacerých oblastiach vedy a techniky.
Osobnosti, ktorá bola v 30. rokoch 19. storočia pozvaná na Viedenskú univerzitu učiť matematiku. Keď Jozef Maximilián Petzval odchádzal do dnešného hlavného mesta Rakúska, ani on sám možno netušil, že tam pobudne 40 rokov. A pravdepodobne ani jeho matka
Zuzana a otec Ján Fridrich netušili, že ich syn bude majstrom diferenciálnych rovníc a optiky.

Počty Jozefa Maximiliána Petzvala  sprevádzali od narodenia. Mal piatich súrodencov, no s ich výchovou nepomáhal rodičom dlho. Ako osemnásťročný pôsobil v Ždani, ako vychovávateľ u grófa Almášiho. Zakrátko však odišiel študovať do Budapešti. Tam získal inžiniersky titul, neskôr aj titul PhDr. Matematika mu učarovala natoľko, že na univerzite v Pešti pôsobil ako jej profesor. Čísla videl vo všetkom, dokonca aj v akustike, pri  kmitaní  strún. Tejto problematike sa dokonca odborne venoval. Rovnako tiež matematickej teórii hudobných nástrojov.

No najväčšou vášňou Petzvala sa stala optika. Vo Viedni v roku 1840 urobil výpočet portrétového objektívu, zároveň vypočítal i krajinársky objektív. Podľa jeho nákresov zostrojil viedenský optik F. Vojgtländer v tom istom roku portrétový objektív. Ten sa  skladal z dvoch sústav šošoviek. Netrvalo dlho a objektív bol zaradený do výroby, následne aj s mimoriadnym  komerčným úspechom. Vďaka tomuto vynálezu bolo možné vytvoriť portréty nevídanej krásy a ostrosti za rekordne krátky čas. Smolou bolo, že Petzval si svoj objektív nedal patentovať. Optik však na objave a výpočtoch mladého Jozefa značne zbohatol, a tak sa so spišským rodákom dostal zakrátko do vážneho sporu. Odmena za Petzvalove výpočty bola totiž len dvetisíc zlatých, čo však bolo so ziskami podnikateľa zanedbateľné. Tridsiatnik Petzval sa však poučil.

O niekoľko rokov neskôr predstavil akademickej obci ortostop. Objektív, ktorý bol trikrát svetlejší ako akékoľvek vtedajšie krajinárske  šošovky. V oblasti optiky však Petzval vytvoril aj mnohé ďalšie revolučné vynálezy. Napríklad princíp divadelného ďalekohľadu, nový typ zväčšovacieho a projekčného prístroja, zdokonalenie mikroskopu i svetlometu. Dodnes je známa Petzvalova  veta, Petzvalova podmienka
a Petzvalova suma. Tá prvá sa zaoberá odstraňovaním zobrazovacích chýb, druhá naznačuje, ako pri práci s objektívom dosiahnuť rovinnosti zobrazovaného poľa. Petzvalova suma je charakteristický výraz pre zakrivenie poľa pri optických systémoch bez astigmatizmu.
Vo Viedni aj Budapešti bol Jozef Maximilián Petzval uznávaným vedcom, matematikom, fyzikom a pedagógom. V spoločnosti bol obľúbený aj pre svoj zmysel pre humor. Vedu a optiku si vzal za manželku takmer na celý svoj život, no na staré kolená sa predsa len
rozhodol oženiť. So svojou kuchárkou. Jeden z najväčších Slovákov histórie je zapísaný nielen v učebniciach, ale aj na Mesiaci. Na jeho odvrátenej strane je totiž kráter nesúci jeho meno.

© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXXInformácie o spracúvaní osobných údajov
envelope-omap-markerphone linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram