Späť na zoznam noviniek

EXTRÉMNE ZNEČISTENÁ ZEM. ČAS NA JEJ ZÁCHRANU ČOSKORO VYPRŠÍ

9. októbra 2019

Jednou z najdôležitejších politických výziev súčasnosti sa nepochybne stáva boj proti klimatickým zmenám a znečisteniu planéty. Okrem zložitých a nákladných opatrení vytvára aj priestor na inovácie a zelenší hospodársky rast.

V 20. storočí narástol počet obyvateľov na Zemi 4-násobne, hospodárska produkcia až 40-násobne. Spotreba vody vzrástla 8-násobne a spotreba fosílnych palív 16-násobne. Klimatológovia upozorňujú, že ak priemerná teplota na Zemi stúpne viac ako o dva stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím (po roku 1850) zmeny klímy sa môžu stať nezvratné.

Celosvetové extréme výkyvy počasia, smog paralyzujúci každodenný život v metropolách, odpad kontaminujúci podzemnú vodu a moria, ako aj masy ľudí utekajúcich pred suchom a pohromami, môžu výrazne ovplyvniť už aj životy nás a ďalších generácií naisto. Klimatické zmeny spôsobia podľa odborníkov v roku 2075 predĺženie hlavného vegetačného obdobia o 43 dní a v severných poľnohospodársky využívaných oblastiach až o 84 dní. Jedným z dôsledkov otepľovania je aj to, že k nám zavítali nové druhy živočíchov zo stredomorskej oblasti. Jedným z príkladov je komár Anophelesa, ktorý môže šíriť maláriu.

Existujú rôzne zdroje znečistenia ovzdušia, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín a to antropogénne:

  • spaľovanie fosílnych palív pri výrobe elektriny, v doprave, priemysle a domácnostiach,
  • priemyselné procesy a používanie rozpúšťadiel, napríklad v chemickom priemysle a priemysle spracovania nerastných surovín,
  • poľnohospodárstvo,
  • spracovanie odpadu,

Sopečné erupcie, vetrom naviaty prach, spŕšky morskej soli a emisie prchavých organických zlúčenín z rastlín sú príkladmi prírodných zdrojov emisií.

Európska únia sa proaktívne zaviazala, že na aktivity spojené s ochranou klímy vyčlení do roku 2020 až 180 miliárd eur. Ochrana životného prostredia pritom už dávno nie je len niečo, čo musíme v záujme udržateľnosti nášho života na planéte tolerovať. S príchodom nových zelených technológií sa z tejto nevyhnutnosti stáva zároveň aj príležitosť na tvorbu nových pracovných miest a zmysluplného hospodárskeho rastu.  Že nemusí ísť o protichodné ciele, ukazujú aj dáta. Medzi rokmi 1990 až 2017 poklesli emisie skleníkových plynov v EÚ o 23 %, no hrubý domáci produkt narástol o viac ako 50 %. Globálne emisie skleníkových plynov sa majú v tejto dekáde ešte stabilizovať a do roku 2050 znížiť o 50 % v porovnaní s rokom 1990. Berúc do úvahy úsilie potrebné zo strany rozvojových krajín, EÚ podporuje cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 - 95 % (v porovnaní s rokom 1990). V rámci dopravy, ktorá v EÚ tvorí viac ak 20% podiel na celkových emisiách skleníkových plynov, si EÚ stanovila za hlavné ciele: znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy (okrem medzinárodnej námornej dopravy) o 60 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a znížiť emisie z medzinárodnej námornej dopravy o 40% v porovnaní s rokom 2005. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej pri doprave musí byť v každom členskom štáte EÚ aspoň 10% do roku 2020. Slovensku sa darí znižovať emisie skleníkových plynov, no naše hospodárstvo aj bytový fond sú nadpriemerne energeticky náročné.

Znečistenie planéty naberá enormné rozmery. Postihuje viac ako 100 miliónov ľudí. Toto číslo je porovnateľné s obeťami globálnych chorôb ako je malária a HIV. Kým deti tvoria 10% svetovej populácie, viac ako 40% celosvetového zaťaženia zo znečistenia má dopad práve na nich. Viac ako 3 milióny detí ročne, mladších ako 5 rokoch, zomiera na faktory životného prostredia. Svet zvierat na tom nie je o nič lepšie. Viac ako milión morských vtákov a 100-tisíc morských cicavcov každý rok zahynie kvôli znečisteniu morí a oceánov. Každý rok pritom vznikne asi 45 miliárd hektolitrov nespracovaného odpadu. Napríklad rieka Mississippi odhadom obsahuje 1,5 milióna ton dusíkatého znečistenia a nesie ho do Mexického zálivu. Každoročne tak v zálive vyhubí rastliny aj živočíchy žijúce v tejto zóne.

Plasty tvoria podľa údajov Európskej komisie viac ako 80 % morského odpadu. UNEP odhaduje, že škody na morskom prostredí na celom svete dosahujú ročne minimálne 8 miliárd USD. Medzi najnebezpečnejšie segmenty, ktoré znečisťujú prostredie morí a oceánov patria plastové fľaše, plastové tašky, ale aj súčasti rybárskeho výstroja a tiež cigarety s plastovým filtrom- tie sú dokonca na druhom mieste medzi znečisťujúcimi druhmi plastov, ktoré sú vyplavované na európske pláže. Zvyšky plastov sa nachádzajú v telách korytnačiek, tuleňov, veľrýb a vtákov, rýb a mäkkýšov, ale aj ďalších morských živočíchov. Pokiaľ ľudstvo nebude konať, v roku 2050 budú oceány obsahovať viac plastu než rýb – ak porovnáme ich hmotnosť. V EÚ sa každoročne dostáva do oceánov 150 000 až 500 000 ton plastového odpadu. Toto predstavuje len malú časť celkového objemu morského odpadu. Na druhej strane plastový odpad z európskych zdrojov končí v osobitne citlivých morských oblastiach, ako napríklad v Stredozemnom mori, a v častiach Severného ľadového oceánu. Nedávne štúdie ukazujú, že hustota plastov, ktoré sa hromadia v Stredozemnom mori, je porovnateľná so situáciou v oceánskych oblastiach s najvyššou koncentráciou plastov. Aj to podnietilo Európsky parlament, ktorý v stredu 27.3.2018 chválil celoúniový zákaz predaja plastových výrobkov na jedno použitie a cieľ 90% zberu plastových fliaš do roku 2029. Práve tieto výrobky sa na morskom odpade podieľajú až 70 %. Nová právna úprava zakazuje od roku 2021 predaj nasledovných produktov:

  • jednorazové plastové príbory (vidličky, nože, lyžice, paličky),
  • jednorazové plastové taniere,
  • plastové slamky,
  • plastové vatové tyčinky,
  • plastové paličky na balóny,
  • produkty z oxo-degradovateľných plastov,
  • jednorazové plastové nádoby na potraviny (obaly rýchleho občerstvenia),
  • poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu.

Výrazný podiel na svetovej produkcii odpadu majú igelitové tašky. Na svete sa ich každoročne použije okolo 500 miliárd. Priemerne to vychádza na 150 tašiek ročne na každého človeka. Zem by mohli plastové tašky 4200-krát obmotať. Recykluje sa z nich len 1 až 3 %. Doteraz plastové tašky na svojom území zakázalo 59 krajín, z nich v rámci EÚ je to len 11 štátov: Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko , Slovinsko, Taliansko. V afrických štátoch, ktoré už zakázali plastové tašky, platia mimoriadne tvrdé tresty v Keni, kde za predaj či výrobu tohto artiklu hrozí pokuta v prepočte 17 000 eur, resp. štyri roky väzenia. V Indii uhynula každá 20. krava na následky prehltnutia plastovej tašky, ich zákaz tam platí už od roku 2002. V Spojených štátoch amerických platí takýto zákaz v Kalifornii a na Havaji.  Mnohé európske krajiny, medzi nimi Slovensko aj Česká republika, idú cestou spoplatnenia plastových tašiek. Na Slovensku sú plastové tašky spoplatnené od 1. januára 2018. V Írsku daň vo výške 22 centov za tašku znížila používanie „igelitiek“ o 90 %. V Portugalsku zavedenie poplatku znížilo spotrebu tašiek o 85 % a v Dánsku, ktoré má celkovo najnižšiu úroveň využívania plastov v Európe a kde platí zákaz vyrábať a predávať igelitové tašky od roku 2003, spotrebuje občan priemerne 4 tašky za rok.

PET fľaše spolu s plechovkami sa zálohujú v 10 európskych krajinách. Švédsko a Nemecko majú jeden z najpokročilejších systémov zálohovania plastových fliaš. V Nemecku, spotrebitelia nevracajú len 1-3 % vratných plastových fliaš. Výška zálohy za PET fľaše sa pohybuje od siedmich centov v Chorvátsku po 40 centov vo Fínsku. Takmer všetky systémy dokážu vyzbierať viac ako 85 % všetkých PET fliaš uvedených na trh. Plastové fľaše a plechovky bude Slovensko zálohovať od roku 2022. Spotrebitelia budú môcť do obchodov vracať jednorazové obaly z plastu a kovu s objemom 0,1 – 3 litre. Za plastové fľaše dostanú späť zálohu 12 centov, za plechovky 10 centov.

© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXXInformácie o spracúvaní osobných údajov
envelope-omap-markerphone linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram