Späť na zoznam noviniek

ELON MUSK NIE JE JEDINÝ. DOBYŤ VESMÍR CHCELI AJ INÍ MILIONÁRI

27. júna 2019

Väčšina z nás si myslí, že vesmírne aktivity a výskum sú predovšetkým záležitosťou vládnych agentúr ako NASA. To však nie je pravda. Súkromný sektor a milionári v tejto oblasti investujú už takmer sto rokov. V súčasnosti je najznámejším menom Elon Musk, nazývaný aj vizionár 21. storočia.

Viaceré z prvých krokov v oblasti prieskumu vesmíru a vývoja prvých rakiet boli financované podnikateľmi. V roku 1920 bola publikovaná metóda dosahovania extrémnych nadmorských výšok od profesora Clarkovej univerzity, Roberta Goddarta. V nej zmieňuje, že rakety by mohli byť používané na prenos rôznych užitočných zariadení na Mesiac. O šesť rokov od vydania metódy Goddart úspešne spustil prvú raketu na kvapalné palivo. Týmto počinom si zaslúžil toľko pozornosti, že sa ho podujal financovať známy banský magnát svojej doby, Daniel Guggenheim. Ten mu na jeho odvážne plány poskytol financie v rozsahu miliónov dnešných dolárov. Zaujímavosťou je, že dvadsiate roky minulého storočia boli charakteristické veľkým nadšením a vierou v potenciál súkromných rakiet pri ich letoch do vesmíru, a to rovno v rannom začiatku týchto vesmírnych aktivít.

Znalosť rakiet a techniky s nimi súvisiacej sa stala absolútne kritickou pre studenú vojnu. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch boli rakety takmer výlučne vládnou záležitosťou. Súkromný sektor, pokiaľ ide o spoločnosti, pracoval v podstate iba ako dodávateľ pre vládu USA. Zmena nastala až v roku 1982, kedy sa začalo vynakladať značné úsilie na vybudovanie rakety financovanej zo súkromných zdrojov. Nápad pochádzal od Davida Hannaha Jr., biznismena z Texasu. Na svet tak prišla raketa Conestoga, avšak od zeme sa odlepila celkovo iba trikrát.

Významný posun nastal až na prelome tisícročia, kedy sa o túto oblasť začínajú zaujímať čerství milionári. Jedným z nich je aj Elon Musk, ktorý je známy pre široké rozmedzie svojich aktivít. Muska mnohí neskromne považujú za génia. Prvý počítač dostal v desiatich rokoch a sám sa na ňom naučil programovať. Ako dvanásťročný si už zarobil päťsto dolárov predajom svojho prvého programu – vesmírnej hry Blastar. V sedemnástich utiekol z rodnej juhoafrickej Pretórie, sčasti kvôli povinnej vojenskej službe. Nechcel sa vraj stať súčasťou armády, ktorá utláča černochov. Útočisko našiel v Kanade, kde získal vysokoškolský titul z ekonómie a fyziky. V štúdiu fyziky chcel pokračovať aj na americkej Stanford University, avšak po dvoch dňoch zo školy odišiel. V tom čase s bratom Kimbalom založil prvú firmu Zip2, softvér pre online publikovanie mediálnych organizácií, ktorú o štyri roky neskôr predali za 307 miliónov dolárov. Na konci 20. storočia založil firmu X.com na elektronický internetový platobný systém, z ktorej sa neskôr stal dobre známy PayPal. Táto fúzia mu taktiež vyniesla takmer jeden a pol miliardy dolárov.

Sny si ale začal naplno plniť až v roku 2002, kedy založil firmu SpaceX s cieľom vyvinúť rakety pre lety do vesmíru. V tomto roku zároveň predstavil svoj vizionársky projekt „Mars Oasis“, ktorý predstavoval prvotný návrh kolonizácie Marsu, kde chcel vybudovať experimentálne skleníky. Tie by slúžili na to, aby boli ľudia schopní pestovať plodiny priamo na Marse a zabezpečili si tak prostredie a podmienky vhodné pre život aj bez dodávok zo Zeme. Na tomto pláne postupnými krokmi v priebehu rokov pracuje, hoci jeho súčasné zámery sa od tých počiatočných trochu líšia.

V čerstvej pamäti ešte mnohí z nás majú megalomanský prvý let jeho najnovšej rakety Falcon Heavy, ktorý sa konal 6. februára 2018. Elon ako správny biznismen využil okrem iného túto udalosť aj na zviditeľnenie svojej ďalšej spoločnosti, automobilky Tesla, keď na raketu namiesto obvyklého závažia ako betón či oceľ umiestnil auto z vlastného vozového parku, elektromobil Tesla Roadster. Ten teraz pravdepodobne vo vesmíre na obežnej dráhe Slnka cestou na Mars strávi milióny rokov.

zdroj: vanityfair.com

V poslednom období Elon vytvoril rozruch predovšetkým kvôli pripravovanej rakete Starship, v preklade nazvanej Hviezdna loď. Na konci minulého roka totiž na Twitteri zdieľal fotografiu jej trupu. Podľa plánov spoločnosti by loď mala dosiahnuť orbitu Zeme už v roku 2020, vyjadrenia inžinierov sa však neustále menia. Raketa by mala slúžiť na viacero účelov, jedným z nich je aj kolonizácia Marsu. Uplatnenie by ale mala nájsť ako súčasť medziplanetárnej prepravy, odviezť by mala až sto ľudí. Starship zároveň pripravujú na prvý testovací let. Vo februári tohto roka sa vo vývojom stredisku v Texase uskutočnil prvý test motora, ktorým sa samotný Musk pochválil na sociálnych sieťach.

Len pred pár týždňami, na začiatku marca z Kennedyho vesmírneho centra úspešne vyštartovala ďalšia raketa spoločnosti Falcon 9 s kapsulou pre astronautov. Pripojila sa k ISS, Medzinárodnej vesmírnej stanici, a dala Muskovi dôvod na oslavu. Toto pripojenie totiž naznačuje, že astronauti budú môcť lietať na ISS aj pomocou rakiet jeho firmy SpaceX. Na tlačovej konferencii novodobý vizionár informoval aj o tom, že chce na Mesiaci vybudovať základňu, z ktorej sa budú posielať ľudia na červenú planétu. Ak chce všetko stihnúť v stanovených termínoch, napríklad sľúbený let posádky okolo Mesiaca do roku 2023, má čo robiť.

Elon Musk sa ako súkromný investor na vesmírnom výskume v súčasnosti podieľa jednoznačne najaktívnejšie a najvýraznejšie. Hoci vidíme, že veľké množstvo miliardárov (okrem iného aj Jeff Bezos či Richard Branson) má záujem o lety do vesmíru, ich investície sú stále len kvapkou v mori v porovnaní s vládou. V mnohých prípadoch však v súčasnosti s vládnymi agentúrami spolupracujú. Žiarivý príklad je práve Muskova spoločnosť SpaceX, ktorej dlhoročným a kľúčovým zákazníkom je NASA. Ďalším významným míľnikom v tejto oblasti budú prví turisti na komerčných letoch do vesmíru, na to si však ešte budeme musieť nejaký čas počkať. Rok 2019 má byť zatiaľ rokom, kedy sa SpaceX a Boeing pripravujú, aby konečne vzali astronautov do Medzinárodnej vesmírnej stanice. Do „vesmírneho závodu“ sa v posledných rokoch pridáva aj Čína - ďalší prominentný hráč, ktorého neradno podceňovať. Kým žije globálny sen o rozširovaní našich vedomostí o vesmíre, potom žijú aj ambície a sny jednotlivcov dosiahnuť ho. A tie budú strategickou súčasťou realizácie týchto cieľov.

Kolonizácia Marsu podľa Muska (zdroj: spacehabs.com)
© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXXInformácie o spracúvaní osobných údajov
envelope-omap-markerphone linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram