NAŠE SLUŽBYNovinkyOnline poistenieKontakt
< Späť na zoznam noviniek 

Slovenskí klienti sa môžu chystať na záporné úrokové sadzby v bankách. Hrozí nám ďalšia kríza?

09 dec 2017

Zhodnotenie aktuálneho diania na troch je pravidelnou súčasťou každého DELUVIS FÓRA. Na tom ostatnom sme pozornosť venovali vývoju kurzu eura voči americkému doláru a tiež záporným úrokovým sadzbám pre retailových klientov. Prečítajte si tie najzaujímavejšie postrehy Ing. Miloša Krššáka, predsedu predstavenstva Arca Brokerage House, Ing. Petra Brožeka, člena predstavenstva Arca Capital Finance Group a Ľudovíta Javorskéo, Sales Executive z Franklin Templeton Slovakia.

Česká národná banka na začiatku apríla upustila od intervenčnej politiky a prestala fixovať korunu voči euru. Zdá sa, že Česká národná banka zvládla, na rozdiel od švajčiarskej, uvoľnenie kurzu meny na výbornú. Aké sú vyhliadky na vývoj českej koruny do budúcna?

Miloš Krššák: Česká koruna od uvoľnenia menového pásma v apríli s občasnými prestávkami stále posilňuje, v súčasnosti už o 5,5%. Posilňovanie sa síce po prvotnej panike spomalilo, ale pri dobrom stave českej ekonomiky, aj v pomere k ekonomike eurozóny, nie je dôvod, aby v dlhodobom posilňovaní česká koruna nepokračovala. Dočasne by to mohlo zastaviť len vyberanie ziskov zahraničnými investormi.

Peter Brožek: Po ukončení intervencií zo strany ČNB bol trh veľmi kľudný a CZK nijako nevykazovala tendenciu posilňovať. Primárne to bolo dané tým, že v rámci trhu neboli hráči, ktorí by od investorov prudko vykupovali. Intervencie na jednej strane splnili jednu z úloh, ktorú mali – zrýchlili rast ekonomiky. Na druhej strane je však výsledkom týchto intervencií úplne nový pohľad na českú menu, na úlohu expertov v českej ekonomike, na pokrivené sadzby. Vznikala malá panika, nakoľko klesali ceny surovín, ktoré Česko dováža (čo by bol vítaný jav), ale klesala aj CZK. Intervencie mali oveľa širší dopad. V reáli na nich bohatnú práve investori, a to tak, že držia CZK, ktorá sa zhodnocuje oproti EUR, zatiaľ čo ČNB hromadí straty vďaka tomu, že drží investície v EUR a iných menách, oproti ktorým CZK posilňuje.

Od začiatku roka sme svedkami prudkého posilňovania eura voči americkému doláru, čo znepokojuje už viacerých predstaviteľov Európskej centrálnej banky. Prebúdza sa európska ekonomika alebo čím je toto prudké posilňovanie vyvolané?

Miloš Krššák: Posilňovanie eura zneistilo predstaviteľov ECB, pretože bolo relatívne prudké a nebolo isté, či pôjde o dlhší trend. Spôsobené bolo najmä zlepšujúcou sa ekonomikou eurozóny, ako aj pokračujúcou neistotou okolo prezidenta Trumpa a jeho pôsobenia najmä v zahraničnom obchode, čo by mohlo USA poškodiť. V zásade panuje taká zhoda na trhu, že rovnovážna úroveň EUR/USD sa hľadá. Trh čaká na impulz a nejakú ekonomickú alebo trhovú príčinu, aby sa kurz pohol. V súčasnosti sa nachádza na úrovniach spred roka 2015, čiže zo strednodobého hľadiska sa vôbec nepohol. Zdá sa, že tento kurz každému vyhovuje.

Ľudovít Javorský: Trend posilnenia eura je odrazom určitého lepšieho výhľadu európskej ekonomiky. Napriek tomu, niektoré naše investičné tímy vsádzajú na opätovné posilnenie USD. Hlavným dôvodom by mohol byť rozdiel v krokoch centrálnych bánk. Kým americký FED bude pokračovať vo zvyšovaní sadzieb, ECB bude ešte v nasledujúcom roku (minimálne do septembra) pokračovať v kvantitatívnom uvoľňovaní a normalizácia menovej politiky tak bude na rade oveľa neskôr ako v USA. Vyššie sadzby na dolári tak majú šancu zatraktívniť ho. Rovnako je rizikom pre euro aj nárast populistických nálad v eurozóne.

Prvá banka na Slovensku sa pripravuje na záporné úrokové sadzby pre retailových klientov. Aká je situácia v Čechách? Sú záporné úrokové sadzby reálnou hrozbou v Čechách a na Slovensku?

Peter Brožek: Banky pri súčasnej regulácii nemôžu robiť s hotovosťou nič a musia peniaze skrývať po rôznych účtoch. Nemajú jednoducho kam efektívne s peniazmi. A či záporné sadzby zavedie niektorá banka? Osobne si myslím, že ak by sa k tomu nejaká odhodlala, urobila by tým rituálne harakiri.

Miloš Krššák: Záporné úrokové sadzby sú všade na medzibankovom trhu. A či sa zavedú aj do retailu? Ak sa banky dohodnú, tak si myslím, že sadzby by mohli byť záporné. A keď nie záporné, tak minimálne nulové. Banky chceli dvihnúť poplatky, aby mali na čom zarábať. Klienti sú zasa na to nahnevaní, čiže je jednoduchšie urobiť to cez úroky. Podľa mňa na to stačí dobrá PR kampaň, jeden mesiac, aby to všetci ľudia začali vnímať. A či si to banka zoberie cez poplatky, alebo záporné výnosy je v podstate jedno. Osobne si myslím, že k tomu dôjde a je to len otázka času, ale bude to musieť byť koordinované. Nemôže to urobiť jedna banka.

Fondy kvalifikovaných investorov sa v poslednom období tešia čoraz väčšej obľube. Len v rámci ČR je ich okolo 300 a u našich klientov sú tiež veľmi obľúbené. Čím je to podľa vás spôsobené?

Miloš Krššák: Tým, že sú tieto fondy definované ako fondy kvalifikovaných investorov, požívajú menšiu mieru regulácie. Správcovia týchto fondov majú teda väčšiu manévrovaciu možnosť a väčšiu možnosť dosiahnuť výnos. Ja reguláciu síce považujem za potrebnú, ale v tejto dobe je to výrazne prehnané a tým pádom pri FKI je väčší priestor na investovanie. Čiže fondy kvalifikovaných investorov určite áno, ale človek musí mať na to potrebný finančný limit.

Ako výšky úrokových sadzieb na hypotekárnych úveroch hýbu cenami nehnuteľností? Obrovský dopyt po úveroch na bývanie v rokoch 2016 a 2017 vyhnal aj priemernú cenu nehnuteľností v Bratislave o 12,46% vyššie oproti roku 2015. Hrozí nám ďalšia hypotekárna bublina?

Peter Brožek: Tu vidíme základné rozmýšľanie bánk. Sadzby idú dole, hypotéky budú lacné. Napríklad český trh je momentálne najrýchlejšie rastúci z hľadiska nárastu cien nehnuteľností. Myslím, že je to okolo 13% ročne, a to už je niekoľký rok po sebe. Ak niekto povie, že to nie je bublina, tak asi tomu slovu nerozumie. Na Slovensku je to myslím 12%, čiže nie sme od toho ďaleko. Zásadný problém nastane, keď sa sadzby trochu dvihnú alebo keď príde k preceneniu nehnuteľností a tie nepokryjú ani hodnotu hypotéky.

Miloš Krššák: Korelácia je zrejmá. Objem poskytnutých úverov rastie tak, ako klesajú sadzby. Úrokové sadzby ovplyvňujú hypotekárny trh dramaticky, oveľa viac ako ceny bytov. Ak budú stúpať, všetko sa otočí a precení. Keď ľudia vedia, že majú splácať na hypotéke 200 000 a vedia, že dom, ktorým ručia stojí aktuálne 150 000, tak je pre nich lacnejšie nechať dom banke a kúpiť si novú, lacnejšiu nehnuteľnosť. Banky sa tak stávajú najväčšími realitnými kanceláriami a nemajú komu predávať. Pravda je taká, že citlivosť na úrokové sadzby pri financovaní cez hypotéky je extrémne vysoká.

Peter Brožek: Banky na Slovensku sa začali regulovať nasledujúcim spôsobom: Hypoték je už vraj veľa, znížme preto LTV na povedzme max. 80% z hodnoty nehnuteľnosti. Banky si to samozrejme vysvetlili inak a na tých zvyšných 20% začali dokladať klientom samy. A mašina ide ďalej. Trh sa už dostal do tej fázy, že vám banka povie: nepotrebujete ani korunu, my vám tie peniaze nasype samy. Potom sa divíme, že majú nafúknuté portfóliá. Keď však bublina vyfučí, bude chýbať veľká časť equity.

Ľudovít Javorský: Veľmi to celé pripomína rok 2008.

Klienti v SR aj ČR sú ultra konzervatívni. Nie sú to investori, ale de facto sporitelia. Držia stále veľkú hotovosť na účtoch v bankách. Čím to je spôsobené? Ako klientov priviesť k tomu, aby začali využívať investičné riešenia?

Ľudovít Javorský: Najdôležitejšiu úlohu dnes zohrávajú obchodníci v teréne. To, čo si klient musí uvedomiť a na čo sa pripraviť, je postupné budovanie majetku. Ako ušetriť na štúdium detí, ako si našetriť na dôchodok atď. Jediná cesta je postupné vzdelávanie klientov. Ak tá masa ľudí má peniaze v bankách, je to z jediného dôvodu. Nič iné nepoznajú, ničomu inému nerozumejú. Všetko je o vzdelávaní, a to je bohužiaľ beh na dlhé trate.

Páni, aké sú dnes vaše investičné odporúčania, ako by ste zostavili klientovi vyvážené investičné portfólio?

Miloš Krššák: Ja by som na to išiel vylučovacou metódou, teda čo určite nie. Štandardné dlhové cenné papiere od spoločností s vysokým ratingom a s nízkymi výnosmi – do toho by som nešiel. A to z toho dôvodu, že ak aj v Európe nepôjdu sadzby hore, nepôjdu ani dole, teda sa zo strednodobého hľadiska nebudú meniť, výnosy na nich budú nízke a nie je priestor, ani na nárast ich ceny pri poklese úrokových sadzieb, čiže výnos na nich bude nízky. A v Amerike, keby som si kúpil dolárové dlhopisy, tak v prípade, že porastú výnosy, klesne mi ich cena, to znamená, že by som na nich prerábal. Ak by som sa pozeral na dlhové cenné papiere, tak skôr na spoločnosti, akou je naša Arca Capital alebo menšie spoločnosti, ktoré majú biznis plán, zaujímavý biznis príbeh a ich biznis je atraktívny tak, že sú schopné vyplácať výnos 5% ako naše dlhopisy. Ja ako ešte relatívne skúsený investor a relatívne nie pred dôchodkom, by som sa pozeral aj na dlhodobejšie investície. Ak by som si vybral akcie, tak by som veľmi vyberal ktoré. Nešiel by som bezhlavo do indexu, ale by som vyberal, možno nejaké dobre riadené portfólio. Čo sa týka skladby portfólia, preferoval by som 70% v akciových alebo alternatívnych investíciách, v dlhových papieroch už len 30% a čo sa týka menovej alokácie, napriek tomu, že nevnímam správanie sa ECB ako veľmi racionálne a dobré, možno by som sa na to díval tak, že 60-70% investícií v EUR a zvyšok v USD, prípadne kanadských dolároch.

Ľudovít Javorský: Dlhopisy, na ktoré má zmysel sa dnes pozerať, sú na rozvíjajúcich sa trhoch. Máme veľmi úspešné fondy, ktoré vyplácajú dokonca 8%, ale už je to rizikovejšia skupina dlhopisov. Reálne dnes nájsť stabilný výnos na dlhopisoch za nízke riziko je vo svete veľmi komplikované. Súhlasím s Milošom Krššákom. Akcie v dlhodobom horizonte by určite mali byť súčasťou portfólia. Akcie majú stále priestor, pretože sadzby zostávajú nízko. Z pohľadu geografie určite globálne akcie, ale trochu by som nadvážil emerging markets.

Peter Brožek: Súhlasím s kolegami. Akciové tituly sú nevyhnutnosťou, hlavne dividendové. Alternatívne investičné fondy ako má Arca Capital, sú určite dobrá voľba, ale investičné horizonty musia byť minimálne 3-5 ročné. Klient si musí zvážiť svoje hotovostné potreby.

Stále viac sa hovorí o ďalšej veľkej kríze, ktorá nás čaká a spustiť by ju mal krachujúci bankový systém. Čo si o tom myslíte?

Peter Brožek: Ja by som rád vedel, ako dnes môže skrachovať banka, keď máte previs hotovosti. Klient nemá žiaden dôvod ísť si do banky peniaze vybrať. Lebo kam s nimi pôjde? Do inej banky, ktorá má zasa previs hotovosti? V niektorých bankách vám neotvoria účet, toľko majú hotovosti. Dnes nemáme ani defaulty dlhopisov, všetko sa refinancuje. Neviem si preto predstaviť, ako by dnes mohla zbankrotovať banka. ECB mesačne odkupuje 60 mld. EUR od bánk. Neviem preto, kde by ten tlak na banky mohol vzniknúť. Samozrejme, pokiaľ sa im strašne neprecení portfólio, že ich projekty a úvery zdefaultujú.

Miloš Krššák: Chyba je v tom, že ECB tlačí peniaze. Keď prestane, môže nastať problém, pretože tie peniaze bude treba z obehu stiahnuť a štáty si na ne zvykli. Taliani dlhodobo neoživovali bankový sektor, nesnažili sa ho konsolidovať, majú veľmi veľa zlých úverov, je tam veľa malých nezdravých bánk. Na úrovni eurozóny vzniká problém, že Taliani tlačia na to, aby sa peniaze ďalej tlačili do trhu, Nemci už nechcú. Každý má svoje záujmy. Predstavme si, že banky začnú krachovať, ak im začnú krachovať nesplácané úvery – predpokladám, že sa stane iba to, že sa nejakým spôsobom zlúčia, krachujúce úvery sa vyčlenia do nejakej konsolidačnej agentúry, banky sa ozdravia, niekto do nich peniaze naleje, vznikne banka nová, väčšia, regulovanejšia a hotovo. Talianom sa do ozdravovania bánk veľmi nechcelo, ostatní im s tým zasa nechceli pomáhať. Taliansko ako štát má vysoké rezervy. Aj keď ekonomika nešla veľmi hore, rezervy sú relatívne vysoké. Všetci im hovoria – vy máte svoje peniaze, tak si tie banky sanujte sami. Oni hovoria - prečoby sme si ich mali sanovať my, keď Grékom ste ich sanovali vy. Problém v eurozóne je, že nie sú pravidlá, ktoré by sa dodržiavali. Čiže záver – áno, ďalšia kríza môže byť horšia, lebo tlačením peňazí sa problémy neodstránili.

Peter Brožek: Ak by zhavarovala systematická banka ako Deutsche bank alebo Credit Suisse, to by naozaj pocítil každý. Ale z týchto malých bánk, ktorých sú desiatky, nepochopím, ako môže na Slovensku fungovať 25 bánk, tie sú irelevantné. Pre systém to nemá žiaden význam.

KOntakty

Plynárenska 7/A,
821 09 Bratislava, 
Slovensko
info@deluvis.sk
Naši partneriAktuálne projektyDivízia EXCLUSIVEOnline poistenie

Máte otázky?

Kontaktujte nás
© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXX
envelope-omap-markerlinkedin-squaretwitterfacebookgoogle-plusmenu