NAŠE SLUŽBYNovinkyOnline poistenieKontakt
< Späť na zoznam noviniek 

Dôchodkový systém zlyháva. Problém nie je len v demografii

08 dec 2017

Výška penzie sa bude od začiatku budúceho roka zvyšovať o tzv. dôchodcovskú infláciu. Počíta s tým novela zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce, ktorú v polovici októbra schválil parlament. V dlhodobejšom horizonte sa však problematika súčasného systému nerieši. Už dnes je zrejmé, že v súčasnej podobe nemá šancu systém prežiť. Najpálčivejšie problémy sme hľadali aj na jesennom DELUVIS FÓRE. Viac informácií zisťoval Dezider Krištof, Manager spoločnosti DELUVIS.

Kde sú prvopočiatky dôchodkových systémov vo svete?

Božena Chovancová: V roku 1890 Otto von Bismarck, vtedajší predseda vlády a predtým minister financií, spustil dôchodkovú reformu, systém priebežného zabezpečenia potenciálnych dôchodcov. V tom čase to bolo v Nemecku samozrejme ideálne, pretože do dôchodku sa išlo v 67 rokoch a priemerný vek dožitia sa vtedy hýbal okolo 62 rokov. Logicky to bolo vtedy veľmi vhodné, nehovoriac o tom, že pomer pracujúcich na obyvateľov v poproduktívnom veku bol 10:1, čiže desiati pracovali na jedného dôchodcu. Najväčšia zásluha sa pripisuje práve Bismarckovi, a teda aj Nemecku.

Prečo dôchodkový systém na Slovensku zlyháva?

Božena Chovancová: Na Slovensku bol zlý timing dôchodkovej reformy. Keby sa nastavila skôr, napr. v roku 2001 alebo 2002, prípadne neskôr, neboli by výsledky našich fondov také zlé. Problémom je aj veľký počet noviel zákona.

Peter Árendáš: Dôvodom sú tiež zlé štátne zásahy. Príklad: po kríze museli určitý čas správcovské spoločnosti garantovať, že nebudú fondy v strate. To prinútilo správcov fondov k tomu, že napr. aj v akciových fondoch tvorili 80 - 90% portfólia dlhopisy. Dokonca jeden čas dlhopisové portfólia boli agresívnejšie ako akciové, pretože dlhopisové mali 90% dlhopisov a akciové mali 10% akcií, 50% dlhopisov a 40% štátnych pokladničných poukážok.

Je dôvodom zlyhávania dôchodkových systémov najmä demografický vývoj obyvateľstva?

Božena Chovancová: Týmto tvrdením by sa dalo dosť obyvateľov zavádzať, no podľa môjho názoru to platí len v určitom okamihu a už vôbec nie z hľadiska perspektívy. Ak sa uvádzajú čísla, že v roku 2050/2060 budeme robiť dvaja na jedného dôchodcu, je to úplne mätúce. Ako príklad by som uviedla to, že krajiny, ktoré majú obrovskú populáciu a mladú populáciu, by po zavedení dôchodkového systému skrachovali. Najdôležitejší je vždy ekonomický vývoj. Aj s menším počtom pracujúcich dokážeme pokryť dôchodcov, ale za predpokladu vyššej produktivity práce a vyššej ekonomickej výkonnosti. Netreba zvýrazňovať stále demografický vývoj. Dovolím si povedať, že v priebehu desiatich rokov, možno už aj skôr, budeme rozmýšľať inak. Prichádza k nám tzv. Industry 4.0 – štvrtá etapa priemyselnej revolúcie. Roboty nepotrebujú dovolenku, prestávky, roboty sa prispôsobia situácii, odhaduje sa, že na základe high-technology, ktorá sa začína vsúvať do ekonomík, sa zvýši produktivita práce o cca 30 - 40%. Čiže ľudia v prvej etape budú nepotrební. A to aj produktívni. Veľmi veľa produktívnych ľudí bude vytláčaných z pracovného procesu. A tomu sa bude musieť prispôsobiť aj daná situácia, stratégia hospodárstva. Neviem, prečo ju Slovensko ešte nemá. Bude treba utvárať široký diapazón služieb rôzneho typu, ktoré ešte nepoznáme, kde sa budú ľudia presúvať. Najmä tí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú len fyzicky. Títo prácu jednoducho nebudú mať. Napríklad vo Švajčiarsku mali referendum, že takýmto ľudom budú dávať po 400 EUR a nech nepracujú. Vo Švédsku sa dokonca spustila reforma skracovania pracovnej doby na šesť hodín. Sociológovia a psychológovia to hodnotili veľmi negatívne. Ekonómovia hovoria, že sa nič nedeje, za šesť hodín urobili rovnakú prácu ako za osem.

Podľa vás teda demografický vývoj nie je najväčší problém...

Božena Chovancová: Závisí to aj od výšky úrovne nových technológií, na ktoré sa už prechádza. Veď prečo napríklad Trump sťahuje celý priemysel späť do Ameriky? Lebo mu je jedno, či ten robot bude pracovať v Malajzii, v Číne alebo v USA. Náklady budú rovnaké. Bude potom veľmi dôležité, ako sa dokáže prispôsobiť štruktúra pracovných síl.

Je riešením dôchodkového problému zvyšovanie veku odchodu do dôchodku alebo nie?

Božena Chovancová: Podľa môjho názoru je to len prechodné riešenie, ako nabrať zásoby peňazí, aby bolo na prvé roky štartu. Uvedomte si , že s high - technology, so štvrtou etapou priemyselnej revolúcie, bude dôležité začať rozmýšľať o tom, ako ju zdaňovať, aby sa nezrútil štátny rozpočet. Niektorí ekonómovia dokonca hovoria, že bude treba zaviesť sociálnu dať z robotov.

Peter Árendáš: Ďalší problém je, že v súčasnosti mnohé krajiny, napríklad Španielsko, Portugalsko, Taliansko, majú veľký problém s nezamestnanosťou mladých ľudí. Mladí ľudia vyštudujú školu do 30 - 40 rokov a 20 - 30% z nich je nezamestnaných. To je veľký problém, pretože napríklad, keby sa v týchto krajinách začal prudko predlžovať vek odchodu do dôchodku, tak samozrejme dôchodcovia budú zaberať miesta, ktoré by boli vhodné pre mladších a mladí, keď nebudú pracovať, nebudú samozrejme prispievať do dôchodkového systému. Čiže je zbytočné, ak máte populáciu mladých ľudí. Keď nepracujú, sú zbytoční pre dôchodkový systém. Preto aj to predlžovanie odchodu do dôchodku je v podstate iba presunutie problému z jedného spektra na druhé, ale problém niekde znovu vyskočí.

Božena Chovancová: Tiež si myslím, že je to len dočasné riešenie, pretože ako hovorím, nastúpi iný problém.

Peter Árendáš: Celý komplex ďalších problémov. Zoberme si príklad, že roboti vyrobia autá v automobilke, kde nebude potreba toľko zamestnancov. Ľudia budú mať znížený príjem a zníženú kúpyschopnosť. Kto si potom kúpi tie autá, ktoré roboti vyrobia? Bude treba zabezpečiť, aby ľudia mali nejakú kúpnu silu, aby vedeli kupovať to, čo roboty vyrobia. Opäť je tu otázka: buď ich presunú do služieb, vyvinú sa nejaké nové odvetvia, kde budú môcť ľudia pracovať, alebo musí nastať vyššia miera prerozdelenia dôchodkov. To znamená, zdaniť robotov vyššou sadzbou a tie peniaze nejako distribuovať medzi ľudí. Lebo v zásade by to mohlo viesť k tomu, že sa bude vyrábať niečo, čo si nikto nebude môcť dovoliť kúpiť. V konečnom dôsledku zaniknú nielen firmy, pre ktoré boli roboti vyrobení, ale aj firmy, ktoré robotov produkovali. Je to začarovaný kruh.

V našom súčasnom dôchodkovom systéme existujú tri piliere. Myslíte si, že to je tá správna cesta, ako má fungovať dôchodkový systém, ktorý máme teraz nastavený?

Božena Chovancová: Ľudí treba jednoznačne viesť k tomu, že toto je základ dôchodku. Všetky tri piliere. Neznamená to však, že v dôchodku si bude môcť veľmi veľa vyskakovať.

Aké opatrenia by bolo ešte potrebné prijať k aktuálnym trom pilierom?

Božena Chovancová: Aby si každý ešte prostredníctvom svojho sprostredkovateľa, alebo aj vo vlastnej réžii, vytváral vlastné rezervy.

Peter Árendáš: Bolo by potrebné, aby aj z legislatívneho pohľadu boli zavedené ďalšie prvky. Napríklad zamestnanecké penzijné fondy, tak ako je to v zahraničí ( napr. v Amerike, Japonsku, Nemecku), ktoré môžu byť zaujímavé ako pre zamestnanca, tak i pre zamestnávateľa. Pre zamestnávateľa z dôvodu rôznych daňových úľav na príspevky, čo odvedie do zamestnaneckého fondu. Prípadne, v zahraničí využívajú zamestnávatelia často tieto fondy ako benefity, ako nejaké lákadlo v rámci súťaže o zamestnancov. Častokrát to môže byť dôležitý faktor, ak dve firmy ponúknu rovnaké mzdové podmienky, ale jedna má výrazne lepší dôchodkový systém. Potenciálny zamestnanec sa môže prikloniť k nej. Tiež si myslím, že by stálo za zváženie zaviesť tzv. AIRA účty ako v Kanade (individuálne dôchodkové účty). Funguje to spôsobom, že vy si sami môžete spravovať portfólio peňazí odloženýchna dôchodok. Sami si viete alokovať aktíva, pričom existuje presne určený okruh aktív, do ktorého si môžete zainvestovať svoje peniaze. Tento systém má viacero výhod: je väčšia šanca, že viacero ľudí by dosiahlo lepšie zhodnotenie ako súčasné dôchodkové fondy, ktoré - ak vynecháme indexové fondy – zaostávajú za benchmarkovými indexmi, a taktiež by sa dosiahla vyššia diverzifikácia v tomto systéme. Samozrejme, niektorí by možno na tom zarobili, niektorí by možno stratili viac, iní menej.

Sú peniaze v prvom a druhom pilieri zle investované?

Peter Árendáš: Povedzme, že určite je priestor na zlepšenie výkonnosti. Je to dané aj rôznymi obmedzeniami, limitmi, štátnymi zásahmi a pod. Keď sa každý mesiac novelizuje zákon, tak je jasné, že pomaly ani správcovia nevedia, čo majú robiť.

Niektoré krajiny si vraj vytvárajú rezervné fondy aj na účely krytia dôchodkov do budúcna.

Božena Chovancová: Čína má jeden z najväčších svetových suverénnych fondov. Takýto fond sa vytvára buď z ropy, alebo prebytku platobnej bilancie, alebo z prebytku štátneho rozpočtu. Suverénny fond môže vykryť ťažkosti, ktoré by penzijný fond nezvládol. Nórsko, Kuvajt, Emiráty majú veľké prebytky z ropy.

Peter Árendáš: Suverénne fondy sa využívajú nielen na to, aby bolo v budúcnosti z čoho vyplácať dôchodky. V prípade kríz sa môžu využívať na vyrovnávanie nerovnováh. Je to kvázi zaistenie štátu. U nás je to nereálne, keďže nemáme peniaze ani na to, čo treba a nie ešte na vytváranie prebytkov.

Mnohí z nás stále snívajú o nemeckom dôchodku. Nemecký dôchodca je pre mnohých vzorom blahobytu. Sú nemecké dôchodky stále také vysoké a je to pre krajinu z dlhodobého hľadiska stále únosné?

Božena Chovancová: Je to veľmi relatívne, pretože ak je priemerný dôchodok 1 400 – 1 550 EUR a predtým ste zarábali 3 000 – 4 000 EUR, tiež by ste neboli príliš spokojní. Na prvý pohľad sa to však môže zdať ako vysoký dôchodok. Peter Árendáš: Navyše ani v Nemecku to už nie je, čo bývalo. Ich systém im fungoval v 70. - 80. rokoch, keď sa darilo ekonomike, bol priaznivejší ekonomický a demografický vývoj. Veľký problém im nastal po tom, čo sa spojili s východnými Nemcami. Vo východnom Nemecku neboli jednak úspory na dôchodkový systém, ľudia tam boli chudobnejší, mzdy nižšie a v podstate hneď začal platiť západonemecký dôchodkový systém aj pre východných Nemcov. Čiže prudko vzrástli výdavky a systém začal mať problémy. Posledných 10 - 15 rokov sa Nemci snažia popri ich tradičnom systéme zavádzať aj nejaké tie kapitalizačné prvky, ako zamestnanecké fondy, ktoré tam dlhodobo fungujú, ale teraz sa ich snažia posilňovať viac. Určite je to tam stále lepšie ako u nás, ale tiež to v súčasnosti nie je také ideálne, ako to možno niekedy vyzeralo. Celosvetový trend je posúvať sa ku kapitalizačným pilierom (zamestnanecké fondy, individuálne fondy). Čiže ľudia by sa mali viac snažiť, aby si sami zabezpečili svoj dôchodok.

Čo odporúčate našim klientom na tému dôchodky do budúcna?

Božena Chovancová: Ja jednoznačne podporujem názor zo zahraničia, z vyspelých krajín: nespoliehajte sa ani na druhý pilier, ale pracujte s peniazmi tak, aby ste boli zabezpečení do budúcnosti. Pozor na investovanie do bánk. Veľkým boomom je spustenie smernice PSD 2, o platobnom styku. Veľkú časť bankových služieb prevezmú konkurenti, v podobe tých, ktorí im teraz len pomáhajú, čiže mobilní operátori, siete, Facebook. Nebude to samozrejme naraz, ale postupne. Pripravme sa na to, že financionalizácia, ktorá prevládala v roku 2010, keď boli obrovské zisky a každý investoval do bánk, skončila. Banky začnú mať značné problémy. Neodporúčam investovať do bánk, kým sa to nevyčistí, kým neprídu na trh nové služby.

Peter Árendáš: Ak je priestor, určite je dobré navrhnúť klientom možnosť investovať do aktív, ktoré sú mimo tradičný bankový systém. Či už sú to pozemky, fyzické zlato, striebro, diamanty, nejaké umelecké diela, samozrejme v rámci rozumnej časti portfólia (10 - 20%). A pozor na kryptomeny, akou sú napríklad Bitcoiny. Ak sa pozriete na graf, sú to klasické bubliny, sú veľmi volatilné.

KOntakty

Plynárenska 7/A,
821 09 Bratislava, 
Slovensko
info@deluvis.sk
Naši partneriAktuálne projektyDivízia EXCLUSIVEOnline poistenie

Máte otázky?

Kontaktujte nás
© Copyright 2017 - DELUVIS - All Rights Reserved
IS MAKLÉRIIS MAXX
envelope-omap-markerlinkedin-squaretwitterfacebookgoogle-plusmenu